Termovízia odhaľuje úniky – straty tepla, ako ich diagnostikovať?

Straty tepla cez stavebné konštrukcie objektov pre bývanie sú nežiadúce, a preto sa stavebné práce majú realizovať bez tepelných mostov kadiaľ teplo najviac uniká. Ako ich diagnostikovať v už “hotovej” stavbe?

Pre takúto kontrolu, sa dnes veľmi úspešne používa “kontrola” homogénosti konštrukcií pomocou termokamery. Stavebný objekt sa zosníma špeciálnou kamerou a z nej sa dajú získať “fotografie” – termosnímky konkrétnej konštrukcie. Pri vyhotovovaní snímku stavebnej konštrukcie sa rôzne povrchové teploty zobrazujú v rôznych farbách. Po prenesení tohto snímku do počítača vzniknú termogramy – termosnímky, ktoré farebne zobrazujú defekty detailov stavebných konštrukcií. Termovízna snímka nás informuje o rozložení teploty na povrchu.Termovízne snímky nám tak pomáhajú odhaliť miesta, kde nám zo stavby unikajú peniaze vo forme vysokého prestupu tepla. A podľa nameranej teploty zaregistrovanej poruchy aj napovie, ktoré miesta je potrebné riešiť – zatepliť prioritne.

História vzniku termografie

Hoci by sa zdalo, že táto technológia patrí do tretieho tisícročia, jej história je veľmi stará. Infračervená energia je jednou z častí elektromagnetického spektra, ktoré zahŕňa gama žiarenie, röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie, tenkú oblasť viditeľného spektra svetla, blízke stredné a ďaleké infračervené žiarenie, mikrovlnné žiarenie a rádiové vlny. Ich spoločnou vlastnosťou je vlnenie a líšia sa dĺžkou vĺn (vlnovou dĺžkou). Všetky objekty vyžarujú určité množstvo žiarenia na princípe žiarenia dokonale čierneho telesa vzhľadom na ich povrchovú teplotu.
Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že čím vyššia je teplota objektu, tým viac IR žiarenia prostredníctvom žiarenia čierneho telesa je týmto objektom generované a emitované.

Špeciálna kamera skonštruovaná na tento špecifický účel dokáže túto radiáciu odhaliť a zaznamenať. Prvé praktické využitie teoretických poznatkov popisovaných vyššie sú z roku 1929. V tomto roku maďarský fyzik Kálmán Tihányi vynašiel elektronickú televíznu kameru na princípe infračerveného žiarenia (nočného videnia), prakticky použitú pri protilietadlovej obrane Veľkej Británie. Rozmach termovízie a termokamier nastal po objavení infračerveného snímača na báze snímacej meracej sondy spoločnosťou Texas Instruments v roku 1974.

Neprehliadnite:
Termovízna kamera odhalí skoro „všetko“, diagnostika, termosnímky

Termokamera (nazývaná aj infračervená kamera alebo kamera na princípe termo zobrazenia) predstavuje zariadenie, ktoré vytvára obraz s použitím infračerveného žiarenia. Princíp fungovania je identický s bežnou kamerou, ktorá obraz formuje pomocou viditeľného spektra svetla. Namiesto bežného viditeľného svetla vlnovej dĺžky 400 – 700 nanometrov využívajú infra kamery vlnové dĺžky 14 000 nm (14 mikro metrov).

Praktické použitie termokamier

Dnešné kamery sú už zdokonalené tak, že snímaný objekt si môžete “uložiť” do bežného počítača alebo jednoduchým vytlačením na farebnej tlačiarni získate obrázok ako „prechádzajú“ teploty cez stavebnú konštrukciu. Rozdielne farebné plôšky nám signalizujú nehomogénnosť stavebnej konštrukcie.

Meranie sa uskutočňuje pri teplotnom spáde aspoň 15 ℃, ideálne 20 a viac ℃; to znamená, že rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou v objekte musí byť najmenej 15 stupňov ℃. Z tohto vyplýva, že na Slovensku je vhodným termínom vykonania termosnímkovania neskorá jeseň a zima. Aby boli snímky objektívne, nesmie na snímkované steny svietiť slnko, a tak je najvhodnejší čas neskoršie večer a skoro ráno.

Ktoré konštrukcie sa dajú diagnostikovať?

Termovízne snímky nám pomáhajú odhaliť miesta, kde nám zo stavby unikajú peniaze vo forme tepla. Vyhodnotením snímky zo zobrazením teplôt na povrchu konštrukcie sa dajú diagnostikovať základy, pivnice, murivá stien, okná, dvere aj strešný plášť či strešné okno… Termovíziou je možné skontrolovať stav izolácií na potrubných rozvodoch UK, ale aj stav izolácií na rozvodoch el. káblov, pretože tu sa každý skrat prejavuje zvýšenou teplotou.

Termovízia má zmysel aj pri diagnostike stavu konštrukcií starších budov. Väčšinou u starších budov to bývajú neizolované alebo nesprávne zaizolované strechy a staré okná a aj síce hrubé, ale nie dostatočne tepelne izolované steny. S rozmachom podlahového vykurovania má termovízia obrovský význam pri odhaľovaní porúch, prípadne nedôkladne inštalovaných rozvodov nakoľko termosnímkovanie je možné použiť aj v interiéroch.

Výsledný termosnímok úplne jasne ukáže, kde sa nachádza tepelný most, kde nebola dobre spravená izolácia fasády, kadiaľ prúdi neželaný vzduch (prievan), kde je riziko tvorby plesní, ako (ne)kvalitne boli namontované okná atď.

Efekt termovízie

Zmysel termografickej kontroly stavebného objektu (aj jeho vybavenia) je v tom, že nedeštrukčnou metódou (nemusíte nič búrať) spoznáme stav jeho tepelnoizolačných vlastností.

Termovízne snímky nám teda pomáhajú odhaliť “kritické” – poruchové miesta, kde nám zo stavby unikajú peniaze vo forme tepla. A podľa nameranej teploty nám snímka aj napovie, ktoré miesta je potrebné riešiť prioritne. Termografia našla široké uplatnenie v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti. Používajú ju hasiči pri lokalizácii osôb v zadymených priestoroch ako aj na lokalizáciu primárneho ohniska požiaru či pri dohašovaní zhoreniska.

Pomocou termovízie dokážu servisní technici odhaliť prehriatia spojov na Uk či elektroinštaláciách, signalizujúce potenciálne poruchy, a tým zabrániť potenciálnemu vzniku škôd. V prípade poškodenej tepelnej izolácie dokážeme prostredníctvom termovízie odhaliť úniky tepla a následne zlepšiť celkovú tepelnú efektivitu budov či už z hľadiska vykurovania, alebo jej klimatizácie.

Ing. Pavel Kleskeň
Foto: z archívu redakcie Domabyt,
s povolením vydavateľstva Antar s.r.o.